reklama

Čo sa ešte vyliahne spod tej kvočky?!

Náš nebohý otec stále hovoril, že: „fašizmus a komunizmus jedna kvočka vysedela“. Sledujúc dianie vo svete sa pýtam, aké obludné ideológie sa ešte vyliahnu?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Keď sa ohliadneme späť do histórie, zatiaľ ale všetky „izmy" bojovali násilím proti protivníkom neuznávajúcim ich ideologické tézy. Máme ešte v pamäti spomínaný fašizmus, ktorý v mene vybudovania „čistej rasy" - „übermensch" dokázali bez mihnutia oka zabiť milióny ľudí. Žiaľ nemali bázeň ani pred deťmi a bez milosti zabíjali aj tie. Tú istú politiku, ale v červenom pestovali aj komunistické režimy. Deti boli nabádané, aby udávali svojich rodičov a za udavačstvo boli vychvaľované. Koľko tragických osudov sa skrýva za tými vecnými konštatovaniami. Otázkou je, komu prospievalo utrpenie nevinných.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď v roku 1989 sme sa stali slobodnými, bolo viac než logické, že po toľkých utrpeniach z násilia a teroru vzniklo ako odpoveď hnutie „Verejnosť proti násiliu". V začiatku spájalo ľudí ináč nespojiteľných pre svoj svetonázor, či ekonomické, alebo spoločenské predstavy. Vtedy sme ani netušili, že aj boj PROTI násiliu sa dá použiť ako zaklínadlo. A hľa prešlo povestných dvadsať rokov - teda polčas a z boja proti násiliu sa stal fetiš presadzovaný totalitárnym spôsobom, kde má opäť vládnuť jeden názor a všetci majú „písať modrým perom, lebo iná farba nebude"! A čo je najhoršie, že si trúfa na bezbranné deti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že primeraná dávka konzervativizmu je potrebná na sebaobranu tela i duše. Preto sa desím, že za posledné roky už aj u nás na vraj konzervatívnom Slovensku dejú veci, ktoré nepredvídal ani najtrudnomyselnejší pesimista. Keďže bonmotom našej nebohej mamy bolo, že „ľudze ňe angeli a domi ňe kosceli", teda že ľudia nie sú anjeli a domy nie sú kostoly a táto pravda sa tiahne dejinami ľudstva, tak tá „obludná sila" sa stále živí našou ľudskou túžbou riešiť problémy vlastnou silou. Rozpad rodiny ako aj keď s problémami, ale fungujúceho organizmu sa začal tam, kde sa povedalo, že nie je dobré žiť s rodičmi, ale mladí majú mať vlastné bývanie a tak vymysleli malé byty, kde ešte aj tí, čo by chceli byť spolu, tak sa nezmestia a možnosťou mladých sa ekonomicky od rodičov osamostatniť a nebyť odkázaným na ne. A tu poučný príbeh o troch grošoch prestával fungovať. Potom prišli „práva" na vlastnú kariéru a vrátilo sa už dávno známe „carpe diem". Rodičia boli kŕmení poučkami, že o deti sa postará štát a deti boli spokojní, lebo o rodičov sa tiež postará štát. Dospelí v túžbe za chimérou blahobytu a zodpovednosti a v túžbe užiť si, si osvojili právo nielen dieťa odkladať do predškolských zariadení a umožniť tak výchovu štátu, ale aj na zabitie ešte nenarodeného dieťaťa, žiaľ často bez ohľadu na svoju vieru. Mladí v honbe za tou istou chimérou sa ospravedlňujú vyťaženosťou a svojich starých rodičov „odložia" do domovov, ktoré nie sú domovom. Novodobá realita je výstižne charakterizovaná, že starobince sú pomstou za jasle a eutanázia je pomstou za interrupcie. A bez viditeľného a pohoršujúceho násilia sa spracú tí, ktorí sú nepohodlní pre tých, ktorí mali to šťastie sa narodiť a byť ešte zdraví. To sme teda humánni.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A teraz sa čudujeme, že je prijatá Národná stratégia na ochranu detí pred násilím. Je to len ďalší krok v zvrátenostiach. Vo svojej dlhoročnej pedagogickej praxi som sa presvedčila, že dieťa napriek tomu, že niekedy je doma nespokojné s výchovnými metódami svojich rodičov a v afekte to aj dá najavo, je najšťastnejšie medzi svojimi. Samozrejme tu nemyslím prípady závažného týrania, ktoré skúsený pedagóg, alebo sociálny pracovník aj doteraz odhalil a riešil, veď v detských domovoch a v pestúnskych rodinách nie sú iba deti odložené v pôrodnici, ale hlavne deti týrané. Asi sú ľudia, ktorí potrebujú deti na svoje potreby (napr. existenčné zabezpečenie). Lenže také postupy umožňujú také isté krivdy ako boli páchané v iných totalitách: niekomu sa znepáčite a vás udá, že týrate svoje dieťa a vy prídete o to najvzácnejšie čo máte a pomsta je dokonalá. Koho to zaujíma, že trpí dieťa, že trpí rodič, že trpí celá rodina?! Veď ste podozriví z týrania a to sa nenosí. A pritom vaše dieťa bude prinajmenšom duševne utýrané z odlúčenosti a psychicky poznačené na celý život. Psychológia učí, že pre zdravý emocionálny rozvoj sú najdôležitejšie prvé tri roky života v bazálnej citovej istote. Toto v celej Národnej stratégii nenájdete.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A všetko je obalené do rúška práv. Je pritom ozaj zaujímavé, že vraj je správne, že máme právo na potraty. Na druhej strane je až prehnane dojemná starostlivosť o práva dieťaťa. Tu predsa niečo nesedí. Ako môžem uveriť štátu, ktorý na jednej strane napriek jasnému konštatovaniu vedcov, že dieťa v okamihu počatia je geneticky kompletným človekom, život tohto dieťaťa nechráni, ale v zákonoch má zakotvené právo toto dieťa zabiť(?!), ale na strane druhej už narodené dieťa chce prehnanými zásahmi do práv rodičov ochrániť pred vlastnými rodičmi(?!) a pritom sa vyhovára na práva dieťaťa, ktorému pred niekoľkými mesiacmi - rokmi nepriznal to základné právo, právo na život?!

A východisko? Keďže správy zo sveta ukazujú, že znetvorená a falošná idea takzvanej ochrany práv dieťaťa panuje nielen v EU, ale aj inde na svete a niet kam ujsť, je ozaj potrebné spojiť sily a nedovoliť obludnej sile, aby siahla na naše deti. Ináč ich hlas na nás bude žalovať.

Mária Jevčáková

Mária Jevčáková

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som Božím stvorením. A Boh sa nikdy nemýli! Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu