A tak som si až teraz uvedomila, že je mesiac úcty k starším. Je síce pravdou, že - aj keď si to nechcem pripustiť - aj ja už vekovo patrím k tým úctyhodnejším. No čo už? Uvedomujem si, že veta, ktorú vyslovil človek, ktorého meno som si nezapamätala a znie „Človek sa rodí ako podpaľač a umiera ako hasič" je bytostne pravdivá. A veru ja už sa cítim byť viac hasičom ako podpaľačom.
Čím viac som tým hasičom, tým viac si spomínam na dve ženy, ktoré mi boli oporou a darovali mi kus svojej životnej múdrosti, z ktorej stále čerpám. Prvou bola moja vlastná mama a druhou moja svokra. Svokrou ju nazývam len v prípade, keď chcem vyjasniť naše príbuzenské vzťahy, lebo mi aj ona bola ozajstnou mamou.
Moja mamička vo mne zanechala hlboké stopy, ktoré si často uvedomujem. Bola múdrou, hlboko veriacou a praktickou ženou, ktorej rady a poučenia stále využívam. Moje deti sa ma často pýtajú odkiaľ viem to, či ono a moja odpoveď prevažne znie, že od mojej mamy. Žiaľ zomrela, keď ona mala 58 rokov a ja 25. A tak som ostala síce bez mojej mamy, ale s jej múdrosťou v srdci.
Vydávala som sa ako 19 ročná. Môj milovaný ma ale požiadal, aby som s ním išla bývať k jeho rodičom. Ja som to z lásky k nemu prijala. A urobila som dobre. Jeho otecko zomrel päť rokov po našej svadbe a tak sme ostali s jeho mamou. Ja som bola síce z celkom odlišného prostredia, ale jej láskavosť a snaha pomôcť, radosť z našich detí - jej vnúčat, jednoduchosť spojená s múdrosťou a hlboká viera mi veľmi pomáhali nájsť si svoje miesto. Dožila sa krásneho veku a opustila nás pred šiestimi rokmi. Žili sme spolu dvadsaťšesť rokov. Keď si na ňu spomínam, ďakujem Bohu, že keď mi jednu mamu vzal do večnej vlasti, druhú mi daroval.
V spomienkach mám hlboko zapísanú aj tretiu ženu, a tou bola moja babka. Ako dieťa som ju milovala asi najviac. Neúnavne som počúvala jej spomienky na mladosť a na jej život. Žiaľ už bola vdovou, ale podľa jej rozprávania asi nebol lepší človek pod slnkom, ako môj dedko. Spomínam si na spolužitie mojich rodičov s babkou. Uvedomujem si, že aj vďaka tejto skúsenosti som sa odvážila žiť v jednej domácnosti s manželovými rodičmi. A aj moje deti milovali rozprávanie babky o všeličom.
Mesiac úcty k starším....
Nemala by to byť fráza, ale život prežívaný vo vzájomnej úcte. Samozrejme chcieť to musí aj ten podpaľač, ale aj ten hasič, lebo užitočnosť takejto symbiózy je nepopierateľný. A príklady priťahujú, a môžeme potom dúfať, že aj naše deti budú chcieť vytvoriť spolužitie prospešné pre všetkých.
Preto prosím našu spoločnú nebeskú Matku, Pannu Máriu, aby všetkým mladým manželom vyprosila dve dobré a múdre pozemské matky (a deťom babky) namiesto dvoch svokier. A keďže žena robí muža tým, čím je, otcovia - dedkovia sa už pridajú.
Majme teda v úcte starších, ale hlavne majme sa v úcte navzájom a úcta k starším tak bude automatická.