Nutkanie takto sa predstaviť som dostala po dnešnej obedňajšej relácii Rádia Slovensko Z prvej ruky. Aby som to upresnila, pani Debrecéniová nazvala ideologicky zaťaženými osoby, ktoré chcú ísť na referendum a hlasovať za to, aby určité vekmi odskúšané modely sa nevymenili bezhlavo za experimenty. No a to, že som nikto, som sa dozvedela z úst jedného psychiatra, keď som sa išla informovať o možnosti prepustenia mojej priateľky z oddelenia, kam sa dostala „s pomocou“ svojho manžela.
Takže som „iná“ ako si želá štátna doktrína. Som ideologicky zaťažené nikto. Teší ma. Som dlhoročná učiteľka a za socializmu som bola ináč zaťažená – a to – nábožensky. Taktiež som bola nepriateľom štátu a len vďaka rodičom žiakov, ktorí napriek môjmu „zaťaženiu“ si vážili moje profesné kvality a sa ma zastali som to v práci ustála.
Keďže som aj ja „iná“, dúfam, že sa môžem vyjadriť v takej vážnej veci akou je zmena vnímania normy v oblasti rodinného a sexuálneho života. Preto pôjdem na referendum a budem hlasovať kladne na vyslovené otázky. Vraj to nič nerieši. Ja by som to netvrdila. Predsa stačilo, že sa politická moc dozvedela, že sa podpisy zbierajú a že 80 tisíc ľudí bolo ochotných sa zísť v Košiciach v mene vraj „spiatočníctva“, nemodernosti“ a neviem čoho ešte a ľaľa, máme ústavný zákon, ktorý sme chceli dosiahnuť jednou z referendových otázok. A možno nám mohli politici ušetriť tých 6 miliónov eúr, keby neboli začali s presadzovaním LGBTI agendy do vzdelávania na najnižších stupňoch a keby podľa ich správania sa neboli predpoklady o snahy presadzovať aj iné neblahé nápady do výchovy a vzdelávania.
Učím dlhé roky a o deťoch a detskej psychike viem toho veľa. Učili sme sa predsa ešte v škole, že deti až časom nadobúdajú schopnosť kriticky myslieť a nepreberať bez námietok názory dospelej autority. Nikdy nezabudnem na to, ako ma za totality 6 – 7 ročné deti presviedčali, že Lenin je večne živý, lebo im to povedali v škole a hoci tomu ani nerozumeli, povedali, že je to tak, lebo im to povedali v škole. Preto som jasne proti tomu, aby deťom boli predostreté nejednoznačné informácie, ktoré do detskej hlavičky prinesú iba zmätok a v konečnom dôsledku deti privedú aj k zmätočnému konaniu. Je zaujímavé, že v otázke práve takej citlivej témy ako je sexuálna výchova sa zabudlo na vekuprimeranosť. Psychicky zdravé dieťa predsa nejaví záujem o sexualitu ako takú pred pubertou. Pre dieťa je predsa všetko hra a tak ako mu nedovolíme hrať sa s nožíkom, lebo je to nebezpečné, tak sa nesmie dovoliť ani hra so sexom, lebo pre zdravý psychický vývoj dieťaťa je táto hra nebezpečná. O tom svedčia aj celoživotné traumy zneužívaných detí, ktorým dospelí nahovorili, že to je iba „hra“. A nie je. Tu sa nehrá o fazuľky, ale o psychické zdravie budúcich generácií. Predsa keby niekto kŕmil deti jedom namiesto zdravej stravy bol by potrestaný. A za otrávenie detskej duše kto ponesie zodpovednosť?!
Ja vnímam referendum ako ochranu dieťaťa. Nemám nijaké problémy prijať a milovať nikoho z dospelých, ktorý je akokoľvek iný z akéhokoľvek dôvodu. Za správanie sa dospelého človeka nesie ťarchu zodpovednosti len on sám. Ale za naše deti sme všetci zodpovední. Deti nie sú prostriedkom na uspokojenie našich potrieb v nijakom slova zmysle! Toto si hlavne uvedomme, prosím!
A keď nefalšovaný a nedezinterpretovaný záujem dieťaťa bude našim každodenným krédom budem bez obáv aj ideologicky zaťažené nikto.
