Čo sa ešte vyliahne spod tej kvočky?!

Autor: Mária Jevčáková | 16.1.2014 o 12:04 | (upravené 16.1.2014 o 12:13) Karma článku: 6,61 | Prečítané:  333x

Náš nebohý otec stále hovoril, že: „fašizmus a komunizmus jedna kvočka vysedela“. Sledujúc dianie vo svete sa pýtam, aké obludné ideológie sa ešte vyliahnu?

 

Keď sa ohliadneme späť do histórie, zatiaľ ale všetky „izmy" bojovali násilím proti protivníkom neuznávajúcim ich ideologické tézy. Máme ešte v pamäti spomínaný fašizmus, ktorý v mene vybudovania „čistej rasy" - „übermensch" dokázali bez mihnutia oka zabiť milióny ľudí. Žiaľ nemali bázeň ani pred deťmi a bez milosti zabíjali aj tie. Tú istú politiku, ale v červenom pestovali aj komunistické režimy. Deti boli nabádané, aby udávali svojich rodičov a za udavačstvo boli vychvaľované. Koľko tragických osudov sa skrýva za tými vecnými konštatovaniami. Otázkou je, komu prospievalo utrpenie nevinných.

Keď v roku 1989 sme sa stali slobodnými, bolo viac než logické, že po toľkých utrpeniach z násilia a teroru vzniklo ako odpoveď hnutie „Verejnosť proti násiliu". V začiatku spájalo ľudí ináč nespojiteľných pre svoj svetonázor, či ekonomické, alebo spoločenské predstavy. Vtedy sme ani netušili, že aj boj PROTI násiliu sa dá použiť ako zaklínadlo. A hľa prešlo povestných dvadsať rokov - teda polčas a z boja proti násiliu sa stal fetiš presadzovaný totalitárnym spôsobom, kde má opäť vládnuť jeden názor a všetci majú „písať modrým perom, lebo iná farba nebude"! A čo je najhoršie, že si trúfa na bezbranné deti.

Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že primeraná dávka konzervativizmu je potrebná na sebaobranu tela i duše. Preto sa desím, že za posledné roky už aj u nás na vraj konzervatívnom Slovensku dejú veci, ktoré nepredvídal ani najtrudnomyselnejší pesimista. Keďže bonmotom našej nebohej mamy bolo, že „ľudze ňe angeli a domi ňe kosceli", teda že ľudia nie sú anjeli a domy nie sú kostoly a táto pravda sa tiahne dejinami ľudstva, tak tá „obludná sila" sa stále živí našou ľudskou túžbou riešiť problémy vlastnou silou. Rozpad rodiny ako aj keď s problémami, ale fungujúceho organizmu sa začal tam, kde sa povedalo, že nie je dobré žiť s rodičmi, ale mladí majú mať vlastné bývanie a tak vymysleli malé byty, kde ešte aj tí, čo by chceli byť spolu, tak sa nezmestia a možnosťou mladých sa ekonomicky od rodičov osamostatniť a nebyť odkázaným na ne. A tu poučný príbeh o troch grošoch prestával fungovať. Potom prišli „práva" na vlastnú kariéru a vrátilo sa už dávno známe „carpe diem". Rodičia boli kŕmení poučkami, že o deti sa postará štát a deti boli spokojní, lebo o rodičov sa tiež postará štát. Dospelí v túžbe za chimérou blahobytu a zodpovednosti a v túžbe užiť si, si osvojili právo nielen dieťa odkladať do predškolských zariadení a umožniť tak výchovu štátu, ale aj na zabitie ešte nenarodeného dieťaťa, žiaľ často bez ohľadu na svoju vieru. Mladí v honbe za tou istou chimérou sa ospravedlňujú vyťaženosťou a svojich starých rodičov „odložia" do domovov, ktoré nie sú domovom. Novodobá realita je výstižne charakterizovaná, že starobince sú pomstou za jasle a eutanázia je pomstou za interrupcie. A bez viditeľného a pohoršujúceho násilia sa spracú tí, ktorí sú nepohodlní pre tých, ktorí mali to šťastie sa narodiť a byť ešte zdraví. To sme teda humánni.

A teraz sa čudujeme, že je prijatá Národná stratégia na ochranu detí pred násilím. Je to len ďalší krok v zvrátenostiach. Vo svojej dlhoročnej pedagogickej praxi som sa presvedčila, že dieťa napriek tomu, že niekedy je doma nespokojné s výchovnými metódami svojich rodičov a v afekte to aj dá najavo, je najšťastnejšie medzi svojimi. Samozrejme tu nemyslím prípady závažného týrania, ktoré skúsený pedagóg, alebo sociálny pracovník aj doteraz odhalil a riešil, veď v detských domovoch a v pestúnskych rodinách nie sú iba deti odložené v pôrodnici, ale hlavne deti týrané. Asi sú ľudia, ktorí potrebujú deti na svoje potreby (napr. existenčné zabezpečenie). Lenže také postupy umožňujú také isté krivdy ako boli páchané v iných totalitách: niekomu sa znepáčite a vás udá, že týrate svoje dieťa a vy prídete o to najvzácnejšie čo máte a pomsta je dokonalá. Koho to zaujíma, že trpí dieťa, že trpí rodič, že trpí celá rodina?! Veď ste podozriví z týrania a to sa nenosí. A pritom vaše dieťa bude prinajmenšom duševne utýrané z odlúčenosti a psychicky poznačené na celý život. Psychológia učí, že pre zdravý emocionálny rozvoj sú najdôležitejšie prvé tri roky života v bazálnej citovej istote. Toto v celej Národnej stratégii nenájdete.

A všetko je obalené do rúška práv. Je pritom ozaj zaujímavé, že vraj je správne, že máme právo na potraty. Na druhej strane je až prehnane dojemná starostlivosť o práva dieťaťa. Tu predsa niečo nesedí. Ako môžem uveriť štátu, ktorý na jednej strane napriek jasnému konštatovaniu vedcov, že dieťa v okamihu počatia je geneticky kompletným človekom, život tohto dieťaťa nechráni, ale v zákonoch má zakotvené právo toto dieťa zabiť(?!), ale na strane druhej už narodené dieťa chce prehnanými zásahmi do práv rodičov ochrániť pred vlastnými rodičmi(?!) a pritom sa vyhovára na práva dieťaťa, ktorému pred niekoľkými mesiacmi - rokmi nepriznal to základné právo, právo na život?!

A východisko? Keďže správy zo sveta ukazujú, že znetvorená a falošná idea takzvanej ochrany práv dieťaťa panuje nielen v EU, ale aj inde na svete a niet kam ujsť, je ozaj potrebné spojiť sily a nedovoliť obludnej sile, aby siahla na naše deti. Ináč ich hlas na nás bude žalovať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?